Haukjelli - hurá do terénu

Jemný dážď a jeseň padá na zem,

Piaty týždeň v Nórsku premieňa sa vo včerajšok,

Preto ďalší príspevok na blog hádžem,

Aby ste všetci vedeli, že rangeri sú OK.

Po dlhšej odmlke Vás opäť všetkých zdravím, prisahám, že moje ruky už viac krát chceli napísať tento a iné blogy, ale z dôvodov kritického nedostatku jedla, času, spánku, lásky, alkoholu a drog to vážne nešlo.

V dnešnom blogu vám porozprávam o našom prvom field tripe (rozumej výletu do terénu za účelom poznania fauny a flóry). Prišlo pondelkové ráno 1. september, roku pána 2008, ja po prebdenej noci nad seminárkou na religionistiku, sme ráno v silnej zostave, rangers, Španieli, kirgizské slečny a zopár Nórov vyrazili smer Haukjelli. Haukjelli je názov osady, turistického centra, so zjazdovkami, jazerami, vyhľadávaným Nórmi hlavne kvôli poľovaniu. Totiž tu je to národný šport a tak mnohí trávia čas v zelenom goratexe vyčkávajúc na stáda jeleňov, sobov, losov, ktorých je na plošine Hardangevidda niekoľko tisíc. Náš ciel bol však iný. Spoznať faunu a flóru.

Začali sme hneď z hurta, po výstupe z autobusu. Zaujímavé druhy cievnatých rastlín a lišajníkov sprevádzal začiatok pravého nórskeho počasia ( 5 stupňov, dážď, vietor). Reku skutočne niet lepšej kombinácie. Prvý deň sme spoznali dovedna 40 druhov rastlín, no kvôli fakt vynikajúcemu počasiu sme to zakončili už okolo tretej poobede. Všetci premrznutí, uzimení a premočení. Goretex negoretex, nórsky dážď sa dostane všade.

Večer sme trávili sušením všetkého mokrého, a Marcos- jeden z dvoch španielskych chlapíkov sušil tak intenzívne, až mu zhoreli topánky J Veru nikdy netreba podceniť výkonne elektrické sušiče. Večer prebiehal v znamení sáčkovej stravy, a mirec hral karty so španielkami.

Druhý deň, sa počasie umúdrilo a tak sme konečne videli ako vyzerá haukjelli. Krásne jazierka, vo vyšších polohách ešte stále sneh, vysoké steny skalnatých hôr a gýčovo modrá obloha. Nádhera. No nič netrvá večne a nórske počasie už tobôž nie. Asi po dvoch hodinách skúmania alpínskej flóry začalo opäť pršať. Dážď bol vytravalejší ako my a tak keď sme sa po niekoľkých hodinách dostali do vyhriateho autobusu, nikto neodolal káve z automatu... Bola silná, ale hlavne teplá. V ten večer už nikto nechcel ísť do terénu, no bolo treba rozmiestniť pasce na myši, aby sme mohli analyzovať veľkosť ich populácie a vplyv na dravce. S Charliem ( Yankee zo severnej Dakoty), traja španielsky dobrodruhovia a ja sme vyrazili s jednoznačným cieľom. Miro sa zatiaľ staral o španielky, však reku také južanské ženy treba v tom počasí niečím zahriať.... tak opäť hrali karty.

Tretí deň sa začal zamračene a celú noc pršalo. Už sme boli zmierení, že po návrate budeme opäť sušiť jak diví. Deň nezačal práve najlepšie, nakoľko sa do našich pascí nechytila ani jedna myš. Inými slovami keď nie sú myši, nie sú ani dravce a o tom sme sa išli presvedčiť. Z ničoho nič sa počasie prudko zlepšilo, a my sme prudko vedeckou metódou s využitím GPS a rojnice hľadali dravce. Bola to krásna prechádzka, potoky, jazerá, gýčová obloha, snehové polia, no boli sme vo svojom živle. Jediná chybička krásy bola v tom, že sme nevideli ani jedného dravca. Takže skutočne... Keď nie sú myši, ani vtáka človek neuvidí.

Nasledovalo už len odoberanie vzoriek z vody, hmyzu a cesta domov. Všetko prebehlo hladko, aj som stihol urobiť cestou naspäť kopu vecí do práce. Tak takto nás privítali Nórske hory. S očakávaním sme sa tešili do Finse, kde vo štvrtok začínal náš ďalší no tento krát štvordňový field trip.