Postrehy z Nórska I.

Skúsim tu spísať pár postrehov z Nórska, čo sme si zatiaľ stihli všimnúť. Sú to väčšinou veci, ktoré sa vymykajú “klasickému” mysleniu. (myslím poznačenému slovenskými reáliami). Možno to pomôže niekomu, kto sa tu chystá.

Ľud pospolitý:
Ľudia sú tu dobrí. A v princípe veria v to, že aj tí druhí sú dobrí. U nás je to presne naopak. V princípe máme skôr tendencie neveriť ostatným. Človek nás musí presvedčiť aby sme mu začali dôverovať. Tu musíte ľudí najskôr sklamať aby zmenili svoj dobrý názor na vás. (nie že by sme to zažili). Veci sú tu všade okolo domov bez plotov. Člny pri jazere parkujú so založeným motorom. Na stavbe na noc nechávaju skoro všetko náradie vonku. Nie je problém naraziť na samoobslužné predajné stánky. Najmä teraz, keď je sezóna ovocia. Pri ceste stojí karavan, v ňom sú nabalené jablká v asi dvojkilovýh sáčkoch. A oznam: 40 korún za jeden sáčok vhoďte do pokladničky. Možné na Slovensku? Neuveril by som, kým som neuvidel.
Na druhej strane sú ľudia skôr tichý, zdvorilo ostýchavý. Málokedy (vlastne nikdy, keď tak rozmýšľam) sa prihovoria prvý. Toto správanie sa však radikálne mení, keď si vypijú. Najmä mladšia generácia. Vtedy sú niektorý na nevydržanie.
Skoro všetci pijú kávu. Veľa a všade.

Doprava:
Ťažko sa zvyká zo stredoeurópskych podmienok. Dialničná sieť minimálna. Na cestách je maximálna rýchlosť 80 km/h. Miestami (veľmi často) znižená na 70, 50 a aj 40 km/h. Nóri zvyčajne dodržujú, aj keď policajtov je pomenej. Aspoň tu u nás som mal šťastie len raz vydieť policajtov pri ceste. Vyskytujú sa aj automatické radary. Sú označené tabuľkou “Automatik trafik kontrol” a je tam uvedená dĺžka úseku. Nóri jazdia kľudne a doprava je relatívne plynulá.
Zaujímave je značenie zákrut. Skoro každá trocha ostrejšia má podobnú značku ako u nás. Vyzerá to akože sa chystá nejaká strašná zákruta a pritom sa v pohode dá prejsť povedzme aj sedemdesiatke. Treba si zvyknúť.
Svietenie je tu povinné. Aj zimné pneumatiky. V zime sú povolené ak pneumatiky s hrotmi. Pozor si treba dávať na soby.
Benzín stojí okolo 12 až 13 NOK (cca 50 Sk). Často sa ceny menia. Zo dňa na deň. Zvyčajne je lacnejší v nedeľu. Niekedy aj o korunu (nórsku).
S podobným systémom ako u samoobslužného predaja ovocia, sme sa stretli aj pri platení za parkovné.
Železničná sieť je celkom dobrá. Vlaky sú moderné, čisté. A drahé. Lístky sa oplatí kupovať vopred cez internet. Vo vlaku sprievodcovi poviete len číslo rezervácie.
Nemáme skúsenosti s linkovými autobusmi.Máme skúsenosť len zo zájazdu do Haukeli. Samozrejmosťou je káva na palube a WC.

ďalšie postrehy sa zbierajú ...

Miro

Požiar, bobry, výlet, disco

Tak po dlhšej prestávke ďalšia dávka príspevkov. Boli sme týždeň mimo a týždeň predtým sme to tu trocha zanedbali. Tak poďme pekne po poriadku.

Zažili sme požiar, ako z názvu vyplíva. Ale nebojte sa, nie my, ale susedia vo vedľajšej chatrči. Konkrétne chlapec z Nepálu. Ako správny budhista si večer zapaľuje vonné tyčinky. Nechal ich však bez dozoru a jedna neposlušná spadla do plného odpadkového koša. O chvíľu sa rozozvučal požiarny alarm. Nevenovali sme mu spočiatku pozornosť, po chvíli sme si však uvedomili, že je to asi niekde celkom blízko. Keď dobehlo nepálske dievča hľadajúce obyvateľa inkriminovanej izby tak sme vedeli, že je zle. Schytil som hasičák z našej chodby a utekali sme. Obyvatelia cengajúceho domu postávali vonku, alarm cengal tak silno, že si človek nerozumel vlastného slova. Vbehli sme dnu. Izba z ktorej sa dymilo bola zavretá. Popýtal som niekoho kreditnú kartu a trikom ako z amerických filmov som otvoril izbu. Vyvalil sa kúdol dymu. Nebolo vidieť ani okno na druhej strane. Odpadkový kôš bol celkom zhorený a plamene šlahali za dverami. Odistil som hasičák a pekne napenil celý roh izby. Bolo po požiary. Akurát dym bol už na nevydržanie. O chvíľu dobehlo celkom veľké zvedavé publikum, lebo alarm stále "cítil" dym. V dialke bolo počuť sirénu z hasičského auta. Niekto totiž iniciatívne zavolal hasičov. Vyzeralo to, že asi nevedia nájsť miesto činu. Po chvíli došli v plnej výbave. Za nimi sanitka.  Tetušky zo sanitky sa ma vypytovali či som bol dlho vystavený účinkom dymu. Všetko nakoniec dobre dopadlo, dnes dostal nepálsky ohnivý muž list z polície, že mu bola priznaná vina, ale nebude pokutovaný.

Začiatkom týždňa sme boli na rieke pozorovať bobry. Bol to nočný výlet. Začínali se o ôsmej a končili pred jedenástou. Motorovými člnami sme sa plavili hore-dole po celkom veľkej rieke. Silnými svetlami se svietili na rieku. Jedného bobra sme videli na veľkú vzdialenosť, kým sme sa sa stihli priblížiť tak sa potopil a odplával. Keď začalo pršať a vracali sme sa do prístavu, zrazu sa na ľavoboku objavil jeden bobor. Takmer sme ho zrazili člnom. Bol tak na meter, meter a pol od člna. Asi bol viac prekvapený ako my. Uvideli sme ho ešte raz, keď sa vynoril a potom sa definitívne stratil v tme.

V piatok sme mali terénne cvičenia tu zvané "field trip". Boli sme už v rangermi preskúmanej lokalite Lifjel. Zase nás obrali o 20 NOK za parkovanie. Výlet to bol pekný, počasie vyšlo. Učili sme sa alpínske druhy rastlín. 

Arvid Odland pri vysvetľovaní

V sobotu sme boli pozrieť miestny študenský disco bar KROA. Tentoraz som šoféroval ja a odtrhol sa Zdeno. Spoznali sme dve Poľky. Boli sestry. Potešili sa, že počujú nejakú známu reč. Jedna bývala minulý rok so Slovenkou. Potrénovali sme trocha poľštinu a potancovali.  Bolo celkom fajn, až na jednu vec. Na konci sme boli mokrý od piva. Ľudia tu majú zvláštny zvyk tancovať s pohárom piva v ruke (ak sa to dá nazvať tancom :D). A sem tam, alebo aj častejšie sa stane, že to pivný tanečník neustojí. Ja som mal napríklad mokré nohy v sandáloch od piva na podlahe, na nohavice mi vylial pivo chlapík, ktorý sa primotal do cesty Zdenovi a ten do neho nechtiac drgol. Mokré som mal aj tričko na chrbte. Vtomto prípade páchateľ neznámi, prípad sa odkladá. A pre koncom som mal už aj vlasy mokré od piva. Vďaka španielke Maríi. A Zdenovi smrdí bunda doteraz :D. Možno sa to ostatným nevadilo, ale ja, ktorý som šoféroval (a to znamená, že nebol pod vplivom) to až také smiešne neprišlo. Dosť bolo sťažovania, večer skončil celkom dobre. 

Miro