Naše prvé dni v krajine severskej, plnej prírodných aj ženských krás sa pomaly pohli ďalej a s prichádzajúcim víkendom sme sa napriek jemnej únave zo štvrtkovej party rozhodli navštíviť túto krajinu a jej prírodné krásy aj intímnejšie. Ako miesto určenia bola rangermi definovaná oblasť Lifjell, zimné lyžiarske stredisko, respektíve náhorná plošina plná jazierok pri Bo.
A tak po zbalení potrebných zbytočností ako spacká, karimatka, jedlo sme v piatok okolo pol ôsmej večer úspešne vyrazili. V zostave rangers a Elisse (naša nórska spolubývajúca). Po krátkej ceste nás na ľudo a auto prázdnom parkovisku prekvapil parkovací automat a znova sme boli o 40 NOK ľahší. Po naštudovaní mapy sme vyrazili... Na našej nie dlhej púti k miestečku na nocľah sme sa zastavili len občas, či už kôli pohľadom na krajinu, čučoriedkam ( synonymum pre doterajší pobyt v Nórsku sa dá definovať ako blue berry land.... sú všade) alebo kôli našej zárobkovej činnosti- zbieraniu prázdnych plechoviek a flašiek ( V Norge sa zálohuje všetko – plechovky, plasty a sklo a v obchode za to človek dostane pár dosť podstatných drobných ). Okolo desiatej večer za mesačného svitu sme prišlo na miesto M, okolo sa potulovali ovečky a my sme sa rozhodli usadiť. No blízky dážď nás troška prekvapil, ale našťastie neďaleko bola malá chata s pergolou alebo prístreškom kde sme to definitívne zapichli. Inak osamelých, drevených chatiek v Lifjelli je neúrekom, nakoľko Nóri si až tak s ultimátnou ochranou prírody nelámu hlavu. Zaujímavou vecou je tu aj spôsob akým chovajú ovce, nakoľko tie sa bezprizorne premávajú kade tade. Od lúk, cez kríky, strmé skalné bralá až po turistické chodníky. Ich životný cyklus je troška odlišný od slovenských kolegýň, keďže začiatkom leta ich dovedú hore, označia štítkami a zvoncami a celé leto nechajú pobehovať a žiť krásny ovčí život v týchto bohom zabudnutých horách. No na jeseň ich nejakým zázračným spôsobom nájdu, ostrihajú vlnu a prevedú ich do ovčieho neba.
Tu sme spali na priedomí
Ofce
Keď vyšlo slnko, Miro, ja a nakoniec aj Elisse zo spacákov, po výdatných raňajkách (BeBe dobré ráno a banán) sme sa pohli ďalej cez krajinu skál, jazierok, oviec... Skutočný raj. Pohodový výlet sprevádzali masy vynikajúcich čučoriedok, slnko sa striedalo s mrakmi až pokým sme nenašli to...to o čom snívam od príchodu do nórska...áno vážení a milí našli sme malé snehové pole...
augustový sneh, necelých 1000 mnm
Po tomto extatickom zážitku nasledovala pohodová harmonická prechádzka jazernou krajinou, obed, všade prítomné ovce (majú viacero verzií Beeee...niektoré dokonca konvertovali na Meeeeee). Túru sme poobede okolo štvrtej úspešne zakončili a išli smerom Breisas- naša chatrč.
krajina plná jazier (a ofiec)
No keďže sa rangerská vášeň pre adrenalín necítila naplnená, bo malej večeri sme vytiahli všetok lezecký vercajch a vybrali sa ku stromom za chatrčou. Cieľ bol jasný urobiť lanovku, aby sme sa troška zabavili a samozrejme aj pár susedov, neveriacky pozerajúcich. Inými slovami, postupne sme vymysleli systém upevnenia lán, statikou hore, dynamiku natiahnutú medzi stromami ( v najvyššom bode mala lanovka okolo 6 metrov a celkovú dlžku tak 15 metrov). Inými slovami keď sme na všetky miesta jebli ten správny porichtung mohlo sa rodeo začať. Ako pokusný králik som bol vybratý ja. Strach, či všetko drží správne vystriedala zábavná situácia s brzdiacim prusíkom ktorý sa mi zasekol a musel som ho odrezať. A v tom momente sa to dalo do pohybu. Bolo to neskutočné, skvelé, len možno trochu krátke. Pristátie bezpečne medzi dva stromy s využitím blokantu zo statického lana ktoré zároveň napínalo dynamiku. Nasledoval Miro, ktorý tiež úspešne prežil. Trochu sme ešte vylepšili systém šplhania na strom a pomalé prusíkovanie sme vymenili za lezenie ala na udicu. Nabudúce už skúsime niečo štýlu Dan Osman...
... a lanovkári rozmotali laná
Miro the rope man
Po druhej večeri nasledovalo rýchle rozhodnutie ísť spoznať a vidieť aj iné krásy nórska a tak akčná slovensko-nórska zostava vyrazila na miestnu Disco. Atmosféra po príchode bola riedka ani vzduch na Evereste. No po asi hodine, okolo pol noci sa všetko dostalo do správnych koľají, Nórky sa promenádovali vo svojich krátkych šatočkách, s veľkými výstrihmi a blonďavými vlasmi. Ako by povedal klasik... bolo by o koho aj fúrik s hnojom oprieť. No kedže nie som poľno ani porno hospodár, radšej som sa venoval konverzácií so spolužiakmi a vdychovaniu benzénu, nitrozamínov, formaldehydu a kyanovodíku. Ku koncu Disco sme sa odhodlali aj presunúť na parket, ktorý bol plný zahraničných spolužiakov a pár Nórov a rozhýbať sa v nejakom rytme. Trošku to bol problém, nakoľko DJ bol skutočný gurmán, no asi mu ušlo, že na oldies psychodelic trance nevedia všetci tančiť. Taký Arnoštek by mu to určite ukázal ( pre nezainteresovaných http://www.youtube.com/watch?v=7J7AGC3Aixk ) . No ako sa španielky stávali prítulnejšími a naša únava sa stupňovala, rangeri sa rozhodli pre strategický ústup a moja maličkosť v Nórsku poctivo abstinujúca :) došoférovala domov.
Pokračovanie nabudúce...
Zdeno
1 komentár:
Zdravím rangerov!
Parádne fotky, vtipný komentár, no úplne vám fandím :) Teším sa na pokračovanie.
Zverejnenie komentára